Hlavná stránka
Aktuálne novinky
GDPR a monitorovanie pomocou kamier časť - 2

GDPR a monitorovanie pomocou kamier časť - 2

3 September 2020

GDPR a monitorovanie pomocou kamier časť - 2

Pokračovanie článku: GDPR a monitorovanie pomocou kamier časť - 1

Aj verejné priestranstvo môže byť monitorované

Niekedy môže byť tenká hranica medzi zaznamenávaním súkromného pozemku a verejného priestranstva. V Česku sa stal prípad, kde si jeden muž nainštaloval kamery, nakoľko bol jeho súkromný majetok poškodený cudzou osobou. Nebolo by to zvláštne, ale kamera mala v zornom poli aj časť chodníka, ktorý je súčasťou verejného priestranstva. Tento prípad sa dostal na súd a osoba, ktorá poškodzovala majetok, spochybnila zákonný rámec monitorovania verejného priestranstva.

Ochrana majetku a monitorovanie oblasti, kde sa majetok nachádza je možná na základe právnej legislatívy GDPR. Európsky súdny dvor vyniesol rozsudok, že tento okradnutý muž, nemusí platiť žiadnu pokutu. A to preto, že pomáhal pri objasňovaní trestného činu. Rozsudok vraví, že ak by nebol vykonaný trestný čin, prišlo by k porušeniu právnej legislatívy v oblasti ochrany osobných údajov.

Obce alebo aj mestá monitorujú svoje územie

Nie je nič nezvyčajné, že mesto či obec chce zaznamenávať kamerou svoj majetok a chrániť ho pred vandalmi alebo zlodejmi. Verejný poriadok je vďaka takýmto technológiám možné ľahšie zabezpečiť. Legislatíva GDPR im dáva takúto moc na základe čl. 6 ods. 1 písm. e) nariadenia GDPR - účely splnenia úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci.

Zamestnávateľ môže kamerovať aj pracovisko

Nie je výnimkou, že zamestnávateľ si môže vyhotovovať záznam zo svojho pracoviska. Ak sa zamestnávateľ rozhodne monitorovať svojich pracovníkov za cieľom kontroly výkonu svojej pracovnej náplne, mal by brať na vedomie všeobecnú úpravu ochrany osôb, ale aj osobitnej právnej úpravy, ktorá sa nachádza v Zákonníku práce.

Zákon § 13 ods. 4 Zákonníka práce je legislatívny základ pre nakladanie s osobnými dátami a hovorí o: „Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zamestnávateľa narúšať súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa tým, že ho monitoruje, vykonáva záznam telefonických hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronickej adresy a doručenú na túto adresu. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, je povinný prerokovať so zástupcami zamestnancov rozsah kontroly, spôsob jej uskutočnenia, ako aj dobu jej trvania a informovať zamestnancov o rozsahu kontroly, spôsobe jej uskutočnenia, ako aj o dobe jej trvania.“

Je nutné a je to aj ukotvené v zákone, aby zamestnávateľ oboznámil svojich pracovníkov v prípade ak ich chce monitorovať. Zamestnávateľ musí mať pre takéto monitorovanie pádny dôvod.

Avšak môžeme sa stretnúť aj s možnosťou, kedy zamestnávateľ vykonáva skryté monitorovanie. Na Európskom súdnom dvore pre ľudské práva sa vyskytol prípad Kopke proti Nemecku. Je otázne či je takéto tajné monitorovanie oprávnené, avšak je nutné prehodnotiť veľkosť zásahu do súkromia pracujúceho, cieľ sledovania a je nutné zhodnotiť okolnosti prípadu.

Na čo treba dávať pozor pri video monitorovaní

Pri vytváraní záznamu sa treba vždy zamyslieť či sa na nás legislatíva GDPR vzťahuje alebo nie. Niektoré prípady, ako sme v článku spomenuli, majú aj výnimky. V prípade potreby použitia legislatívy GDPR je potrebné sa zamerať na:

oboznámenie osôb, ktoré sú zaznamenávané napríklad oznamom, že daný objekt je monitorovaný kamerovým systémom,
definovať právny základ v súvislosti so spracúvaním,
definovať účel spracúvania osobných dát napríklad ochrana majetku.